close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Spirala zivota Episode 2: Kdo si?? Part 1

7. ledna 2009 v 14:47 | Vano-chan |  Spiral of life
SPIRAL OF LIFE


Episode II. Who are you??








Sen


Bezim ... Bezim ... Keby som vam mala opisat pozadie vsetkeho co sa tu deje, ani by som sama nevedela. Je tu proste tma. Tma, akoby som bola vo svojej najhorsej nocnej more. Ale preco som tu?? Stale pocujem len same vykriky a vreskot. Stale bezim ... Vidim svetlo!! Bezim ... Este rychlejsie nez predtym. Uz som tu!! Uz som zase na svetle. Nikde ziadna tma!! Konecne!! ... Ale ... Co to?? Co sa tu deje?? Su tu vsade sama krv!! Ale preco. Preco som prave tu?? Aaa, niekto tam je. Idem sa ho spytat, kde to vlastne sme. ,,Hallo" obzrel sa, no zacal utekat. Ten clovek je mi nejaky znami. Bezim ... Utekam za nim. Ale zrazu ... padol na zem. Zastala som. Lebo som nechcela vediet co sa mu stalo. No zvedavost ma presvedcila aby som tam isla. Tak a teraz tam idem. Bezim ... Uz som pri nom. Klaknem si a ...



Naomina izba - Sobota 5:21 hod. rano


,,Ááááááááááááá" Naomi lezala na posteli. Bola cela spotena a cela sa triasly. Potichu sepkala, lebo viac nevladala. ,,Sagara" nevedela to ovladnut. Proste sa rozplakala. Cakala, ze niekto pride. Aj ked vedela, ze nikdo nieje doma. Toto bola ta prava chvila, ked niekoho pri sebe potrebovala. Slzi jej po licach stekaly ako prudy riek. Posadila sa. Este stale sa triasla. Vzala si z nocneho stolika mobil. Vitocila cislo. Po chvili cakania sa ozvala osoba, o ktoru si robila velky strach. So slzami v ociach zacala pomaly a potichu hovorit. ,,Môzes, prosim ta prist?" nadychla sa ,,Som doma." Potom hned zlozila, lebo vedela, ze teraz rozpravat nemôze. Naomi mala na sebe klasicke oblecenie, ktore si davala vzdy do postele. Cize staru otcovu koselu a dole len spodne pradlo. Cisto-bielov koselou si utierala prudy slz ale z postele sa este ani len o kusok nepohla. Proste len sedela a trasuc sa si utierala slzy. Neodvazila sa postavit. Jednak preto, ze mala este z pred dvoch dni poranenu nohu ale aj preto, ze by sa rovno zosipala, keby sa postavila. Ale aj tak sa o to pokusila. Zo zeme si zobrala barle a skusila to. No nevydarilo sa to. Tak to skusala znovu a znovu. ,,Do... riti..." potichu zanadavala. Popri tom, ze sa snazila postavit, si z oci utierala slzy. ,,Do riti, do riti, DO RITI" stale jej to neslo az potom... Konecne jej to vyslo a aj si tak vydychla, ked konecne prisla do chodby. ,,Crrrrr, crrrrr" ,,Boze, ja to zvonenie tak z duse neznasam!!" Zrazu len ,,TREEESK" a Naomi zletela na zem. ,,Crrrrr, crrrrr" Naomi klacala na zemi. Plakala. Namohla robyt nic ine. Barle jej odsprnkly kazda na inu stranu. Spoza dvery bolo pocut ,,Slecna Chidori!" Naomi chcela odpovedat ale nemohla. Na nic sa nezmohla. Ani na odpovet. Povedala len ,,Sagara" ale to on nemohol pocut. Lebo to bolo velmi slabym hlasom. ,,Slecna Chidori!" Stale vsak nedostaval odpoved, a tak sa rozbehol a zrazu sa dvere rozleteli. Hned ich vsak aj zavrel. Ked vosiel a uvidel tam Naomi, klaciacu a placucu, hned sa k nej rozbehol, chytil ju a doviedol ju naspät do postele. ,,Lahni si. Za chvilu pridem." Naomi si lahla. Ale nedokazala zaspat. O chvilu sa vratil. V jednej ruke drzal salku studenej vody a v druhej mokry uterak. Najprv si sadol. Potom Naomi odokril ,,Posad sa." pokusala sa o to no neslo jej to najlepsie. ,,Pomôzem ti." Hned ako jej pomohol a posadila sa, odokryl ju a opatrne z nej stiahol koselu. Odlozil ju a na jej nahe telo poukaladal mokre uteraky. V tej chvily uz nic nevnimala. Uz ani nevedela, co s nou vlastne je. ,,Pockaj, este sa trocha napy." Trochu ju pridrzal aby sa jej pohar z ruk nevysmikol. Ked sa napila, polozil ju na vankus, na ktorom bol ulozeny jeden z uterakov. Naomi sa uz citila omnoho lepsie. Pozrela sa ,,Sagara .." v tej chvily sa jej viecka same od seba zatvorili a Naomi bola v tuhom spanku.


Po par hodinach


Naomi lezala na svojej postely v tuhom spanku. Vlastne uz nebol taky tuhy. Pomaly sa prebudzala. Otvorila oci. Pohlad jej skoncil na druhej strane jej postele. Sedel tam mlady, tmavovlasy chalan. Hladkal jej bose nohy, ktore vycnievaly spopod deky, ktorou bola prikryta. Naomi citila, ze ju nehladka, len tak pre zabavu. Mala totiz na nohah rozliatu nejaku velmi mastnu vodicku. ,,Dobre rano," usmiala sa tmavovlasa osoba. Naomi to trochu zaskocilo. Ako mohol vediet, ze je hore, ked len otvorila oci? Ale teraz si z toho nerobila hlavu. Hrozne jej skrkalo v bruchu. ,,Sagara," povedala. ,,Ano?" Zacudovane sa ozval Sagarov hlas. ,,Kolko je prosim ta hodin?" Sagara sa pozrel na hodinky. ,,14:30" ,,Coze??" deprimovane sa spytala Naomi. ,,Tak a toto sa môze stat len mne..." Sagara sa na nu ohromene pozrel. ,,A co sa stalo?" ,,Noo, takze tu teraz lezim uplne naha s chalanom, ktoreho len ledva poznam a k tomu mi uplne skvrka v bruchu." pokusila sa sadnut. Uz jej to slo lepsie, ale stale sa este triasla. ,,Len lez. Nieco ti donesiem." ,,Ty vies varit??"


15:50 hod popoludnie - Slnecny park


,,Uz mi to ide!!" Naomi kracala. Sice pomaly, ale kracala. Poza nou siel Kyuumaru ,,Hej, uz hej ... ale POZOOOR" zrazu skoncila na studenej trave. ,,Preco sa to tu vola slnecny park, ked tu ziadne slnko nieje??" ,,Neviem ale nejdes sa pozriet na svätinu??" spytal sa Kyuumaru. ,,Noo ak tam dojdem, tak budem velmi rada!!" odpovedala. ,,Staci si len verit. Hlavne sa divaj dopredu, lebo to dopadne ako to pred tym!!" povzbudzoval ju. Ako sa tak pomaly presuvaly tak postupne aj slnko zacalo svietit. ,,Sagara, pockaj!!" Naomi stala na oblukovom japonskom moste. A to uz dostihla Kyuumara. Pozerali sa, ako sa po jazierku premavaju dive kacice a krasne cisto-biele labute. ,,Nádherné..." povedala. Citila, akoby bol cely park len ich. Ako tam tak staly, opierajuc sa o zabradlie mostu, Kyuumaru sa na Naomi pozrel. V tom sa ocitly vo velmi velkej blyzkosti. ,,Sagara..." uz boli velmi blyzko... az v tom ,,BUMMM" chvilu tam len tak staly ale potom... ,,Do pekla! Jak to, ze som si nic nevsimol??" Naomi stala ako prikovana. ,,Sagara, co to..." no to uz bola na jeho chrbte. Potom si z vrecka vytiahol pistol. Nabil ju a skocil za najblyzsi strom. ,,Chidori mas tu mobil??" ,,Ano, ale --" zahriaknuto odpovedala ale Sagara jej skocil do reci. ,, Daj mi ho prosim ta" ,,Na co??" Naomi vytiahla mobil z vrecka v mikine. ,,Potrebujem si zavolat." zobral jej mobil a vytocil cislo. ,,Mirari? Prid do Slnecneho parku ... HNED" zatial co telefonoval, ustami si napraval obväz, ktory mal na ruke. ,,KOD 27009K, dones si zbran" dopovedal a vratil Naomi telefon. ,,Naomi, musis utiect. Inac by si to neprezila." od Naomi bolo pocut len: ,,Sfaghara" No Sagara si to nevsimal a pokracoval. ,,Potom ti priradia niekoho ineho. Ale teraz uz bez!" Nepocul ziadnu odpoved a tak zodvihol zrak. Stala tam sice Naomi, ale kdosi ju zozadu drzal. Do pekla, ako sa sem dostal? Pomyslel si Sagara. ,,Ha-ha-ha, koho to tu mame??" spytal sa muz, ktory drzal Naomi. Vyzeral skôr ako nejaky praveky obyvatel Zeme. Mal dlhe, strapate cierne vlasy a cierne oci. Jeho tvar bola sama jazva. Oblecene mal dlhe, hnede nohavyce. Tricko mal cierne a na nom mal zelenu, vojensku vestu. Jednou rukou drzal Nomi za pas. Druhou mieril pistolou na Kyuumara. ,,Neni to nahodou nas mily pan Kyuumaru?? Toho som tu naozaj necakal..." Nadradene sa na Kyuumara pozrel. ,,My si len zoberieme toto krasne dievcatko. Ak ti to, prevda, nevadi." a zaskeril sa. Pozrel sa na Naomi, z ktorej hned vycital, co uroby ako dalsi krok. ,,Zastrelte ho!!" Okolo nich sa nazbieralo asi 5 dalsich vojakov. ,,NIEEE!!" Zaziapala Naomi z celeho hrdla a zacala plakat. ,,Sagara ..." posepkala sama sebe. To, co sa stalo Kyuumarovi, uz nevidela. Pretoze ten chlap ju niekam tiahol. Nemohla sa vsak branit. Drzal jej ruky a nohamy este len ledvy hybala.


Kyuumaru Sagara ...


Kyuumaru len stal. Stale v utocnej pozicii. Ale od toho uz nic necakal. Vedel, ze proti piatim jednotkam nema najmensiu sancu. ,,BUM" ozvalo sa z nedalekeho ledika. Bol to vystrel z pistole. Kyuumaru to byt nemohol, lebo inac by ho uplne roz triestili na milion kusockov. Ten zahadny vystrel zasiahol jedneho z vojakov. Kym sa vsetci pozerali, od kial zasah vysiel, Kyuumaru sa nepozorovane priblyzil k jednemu a urobil nejaky chmat, cim vojaka odzbrojil a uplne znehybnil. Bolo to velmi tiche ale aj tak si to jeden z tych troch co zostaly vsimol a zacal po Kyuumarovi strielat. To zapoculi ostatny, a zacali po nom strielat tiez. Jeden z vojakov ho trafil. A zrazu sa spoza stromu vynoril ten zahadny strielac. A ako tak bezal oproti vojakom zacal po nich strielat. ,,Mirari Takamoto PRICHADZA!" K nemu sa pripojil aj Kyuumaru. Nakoniec uz ostaly len oni dvaja. ,,Ty parchant!! Ty si ich s nou nechal zdrhnut??" Zacal Mirari po Kyuumarovi ziapat. Ten mu vsak neodpovedal. ,,Tak ak si pohneme, môzeme ich este dotihnut!!" ,,Marna snaha, Mirari. Ten uz je davno kdesi pri letisku Okinawa." Odvrkol mu Kyuumaru. ,,Ty to vzdavas??" Spytal sa ho s uplnym sklamanim. ,,Nie. Ale vidim, ze ty tiez nie. Zaleziti na nej. Vsak?" Mirari sa prudko stocil na druhu stranu. Nenavidel, ked ho niekto takto podpichoval. ,,Do toho ti naozaj nic nieje." ,,Tak to mas pravdu. Ale ked za nim nepojdeme, tak ako sa k nemu dostaneme??" Kyuumaru si vzdychol. Chvilu bolo ticho. ,,Pockaj, ... nemusime predsa najst jeho. Staci ked najdeme presnu polohu Naomi. Nie??" dodal.


OKINAWA - Budova ZSR: Zachranna Spolocnost - Roboti


Mirari a Kyuumaru sli znamou chodbou. Bola vytapetovana strieborno-ciernou farbou. Podlaha bola cela biela. Len niekde bolo vidiet cierne smuhy od topanok. Ale nikdo, kdo by ich tam mohol nastriet alebo sa posmyknut tam nebol. Mirari nemal ticho moc v laske a tak povedal nieco, co ho napadlo ako prve. ,,A ako to chces urobit??" spytal sa. ,,Co ako?? Ako najst slecnu Chidori??" odvratene odpovedal Kyuumaru. ,,Ano." ,,Ved este uvidis." napinal ho Kyuumaru. Konecne presli chodbou a dosli ku vytahu. Mirari stiskol tlacitko, na ktorom bola nakreslena sipka nahor. ,,Mal by si najprv skocit na nemocnicne oddelenie. Ved je len o poschodie nizsie nez tam, kde sa chystame." ,,Asi ano ..." povedal ustarostenym tonom Kyuumaru. Mirari z toho nevestil nic dobre. Hlavne ked ide o Kyuumara Sagaru. ,,Ved o nu nemaj strach. A ani o posatku. O vsetko sa postaram." ,,Dobre" odpovedal mu. To uz bolo trocha presvedcivejsie, a tak ho uz Mirari neotravoval. ,,CINK" ozvalo sa a zrazu vytah zastavil. Kyuumaru vysadol. ,,Ale pohni si. Lebo ja to vsetko mam zmaknute za 5 minut XDD." varoval ho Mirari. Kyuumaru prikyvol a rozbehol sa smerom od vytahu. Chvilu este bezal ale po chvili dorazil az ku dveram na namocnicne oddelenie. Z automatu, ktory stal vedla dvery sa ozvalo: ,,Vase meno, identyfikacne cislo a krycie meno." Kyuumaru odpovedal: ,,Kyuumaru Sagara. Moje identifikacne cislo je SR.76 a krycie meno TAMPA 7." ,,Identifikacia dokoncena. Vstupte." Kyuumaru sa rozbehol rovno do vedlajsich dvery. Mal velke stastie, lebo nikto pred nim nebol. A tak zaklopal a vosiel dnu.


Po vysetreni


Kyuumaru rychlo vybehol von z ambulancie. Nastastie sa mu nic hrozne nestalo, a strela nu neprerezala ani kost ani tepnu. Sestra mu strelu z tela vytiahla, potom mu dala nieco proti krvacaniu a zabalila to do obväzu. Bezal rovno po schodoch na dalsie poschodie. Ked uz bol hore a bezal ako najrychlejsie mohol, uvidel, ze niekto nanho mava na konci tej chodby. Bol to jeden clen jeho posatky. Po par sekundach k nemu dorazil. ,,Serzant Takamoto uz startuje lietadlo," podaval hlasenie popri tom, ze bezali ku hlavnemu schodisku, ktore viedlo na strechu budovy. ,,A su tam aj roboti?" spytal sa Kyuumaru. ,,Vasi robot su v nom" odpovedal. ,,Dobre, dakujem za hlasenie." podakoval Sagara. Ked uz konecne vyliezly na strechu, cakalo na nich uz polo-nastartovate lietadlo modelu Su-24.


Na palube lietadla


,,Drzte sa. Vzlietavame." prikazal porucik Takamoto. ,,BRRRRRRRR" Ozyvalo sa celym lietadlom. ,,Rychlo si daj pas, lebo pri mojom riadeni asi bez toho neprezijes," povedal s celkom vaznou tvarou. Ked uz vzletely a isli plynulejsie nez pri vzlietavani, Mirari chcel od Kyuumara jasnu odpoved. ,,A ako ju chces teda najst??" spytal sa. ,,Do toho sa radsej nestaraj a riad to lietadlo bez toho, aby sme kôli tebe museli pouzit tie padaky ako minule." Sagara sa odviazal ale stale sedel. ,,Porucik Jakato, zapnite vsetky satelity, a ak môzete tak nas spojte so zakladnou." povedal viac ako isto. ,,Ano." zdôraznil svoju odpoved porucik. ,,Ak mate, tak najdite v okruhu 1000 km2 vojensky čip typu B s cislom 918. Potom presne zamerajte jeho polohu." rozkazal Sagara. Kym to vsetko porucik hladal, Mirari sa na Sagaru pozrel s prekvapenym pohladom. ,,Ako to, ze si jej kdesi strcil ten cip?!?" spytal sa. ,,Pre kazdy pripad. A keby nieco, dal som jej ho do mobilu." ,,AHA!" povedal Mirari. (,,Ten chlapik naozaj mysly na vsetko...") pomyslel si. ,,Serzant Sagara, uz sme nasli presnu polohu čipu. Ale museli sme zajst do mapy s miezkou viac, nez 1000 km2." zrazu sa ozvalo zo stolicky vedla Sagaru. ,,Je to v Cine. Presnejsie sme zamerali, ze je to v starej vojenskej zakladni nedaleko Pekingu. Je to pri pobrezi, takze by sme ich nasli, keby sme teraz sli skôr na severo-zapad." dopovedal. No ani si nestihol sadnut a ... ,,PEVNE SA DRZTE!! ZATACAME." vykrikol Mirari.


V tom istom case, na inom mieste...


,,PFUSTHITE MA!!!!!" vykrikala Naomi, ktora prave sedela vo vojenskom nakladiaku. Na ustach mala cervenu catku, ktora jej branila v rozpravani. No jaksi na nu nepôsobila... Zo zadu ju drzal nejaky muz s riadne pevkym stiskom. Po nejakom case, Naomi uz omrzelo kricanie a tak prestala ziapat. Ved teraz ju aj tak uz nikto nemôze zachranit. (,,Sagara je mrtvy a môzem za to iba ja. Teraz uz nemam nijaku sancu. Ved o tom, ze na nas zautocili, sme vedeli len my dvaja.") pomyslela si. Srdce jej busilo ako nakrychlejsie mohlo. (,,Preco prave ja?? Preco ja musim mat takyto hrozny zivot?? A preco ma vlastne uniesly. Preco vlastne musel Sagara zomriet? Preco??") oci sa jej leskly od slz. Zrazu sa nakladiak zastavil. Vodic vystupi a otvoril dvere spolujazdcovi, ktory sedel vedla neho. ,,Dakojem Londsay" podakovala sa osoba. Bol to zensky hlas. Velmi krehky a zaroven ukludnujuci. ,,To je predsa moja praca, slecna Nurasaku." odpovedal jej vodic. Ked sa Naomi lepsie pozrela, ta zena jej niekoho velmi pripominala. Mala cierne vlasi a vyrazne modre oci. Z nicoho nic sa otvorili aj zadne dvere. Naomi sa vylakala a tak sa obzrela, kdo ich otvoril. Bol to len ten vodic. Ked sa vsak chcela pozret na tu zenu, uz tam nebola. Teraz ju len prudku vysadili. Az teraz si vsimla, ze ma zviazane ruky. To jej ich zaviazali, kym isli v lietadle. Vtedy nic nevnimala, pretoze spala. ,,No tak pohni kostrou!!" zaziapal na nu muz, ktory ju doteraz drzal. Naomi vysla von z auta, ale hned spadla. ,,P-prepacte." ospravedlnila sa. ,,Co si o sebe myslis? Ze sa tu budes povalovat, hned sa aj postav!!" vykrikol na nu. ,,Aale, nekricte na nu," ozval sa zpoza auta ten ukludnujuci, zensky hlas, ,,to ste si este nevsimli jej nohy?? Ma ich namocene vo Faladaku. Tan pomaha na zregenerovanie buniek a pri tom utlmuje bolest. Vlastne sa Vam cudujem, pretoze od toho smrdelo cele vozidlo." s pohodovym prizvukom vysvetlila neznama slecna. Naomi sa zacala cervenat a pomyslela si. (,,Takze od mojich nôh smrdelo cele auto?? Ta nespravodlivost!!!") Dievca vyslo z poza auta. Nebolo jej vydno tvar. Ale ked videla Naomin cerveny vyraz usmiala sa. ,,Prepac, nechcela som ta urazit. Ale co sa ti stalo, ked si si na to musela dat az vojensku mast, ktora sa pouziva pri tajnych misiach typu A??" spytala sa a z tasky, ktoru drzala v lavej ruke vytiahla malu flasticku s mazavou tikutinou vo vnutri. Naomi sa zacudovala. Ved preco by jej Kyuumaru dal na nohy nieco take? ,,Ja-ja som si to sama nemastila. Vlastne som ani nevedela, co je to za mast. Ale urcite mi dost pomohl." povedala potichu. ,,No tak o tom nepochybujem" odvetila jej. ,,A teraz uz by sme mali ist dovnutra. Uz je celkom tma." pozrela sa na velkeho muza, ktory stal za Naomi prenikavym pohladom. ,,Huridago. Odved ju do laboratoria." Huridago zdvihol Naomi zo zeme. Naomi sa stale trepala a mykala ako najviac mohla. Ale ten mocny Huridago si ju nevsimal. ,,Pustite ma!!" vykrikala. ,,Ja nechcem ist do ziadneho laboratoria. Co tam so mnou budete robit??" skrikla na dievca s taskou v lavej ruke. ,,O to sa neboj, moja mila." odpovedala jej, otocila sa jej chrbtom a vykrocila kratkym, elegantnym krokom do budovy, ktora im bola naproti. ,,Netrep sa," rozkazal Naomi Huridaro ,,a pohni si" dodal.








KONIEC druhej episody





Nabuduce...


Naomi lezala na zemi. Hned ako ju uvidel k nej bezal ,,Vezmi ju. Ja sa o nich postaram!" ozvalo sa z vysky...


,,Kdo si?" Druha cast
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama