close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Spirala zivota Episode 1: Novy student

5. ledna 2009 v 12:22 | Vano-chan |  Spiral of life
SPIRAL OF LIFE


Episode I. New Student





,,Crrrrrrrrrrr" ozivalo sa celou izbou. ,,Ja-ten-budik-nenavidim-!" potichu si zasomrala osobaspiaca na posteli veda budika. ,,TREESK" a budik zrazu uz nebolo pocut. ,,To snad nie --" za dverami bolo pocut tiche kroky.

,,Naumi ... Ty si ten budi zase vyhodila von oknom?? To je uz stvrty za tento tyzden!" otvorili sa dvere. ,,Prepac mami" ospato sa ospravedlnila Naomi. Naomi bola mlade stredoskolske japonske dievca ako kazde ine. Mala dlhe, hnede vlasy, zelene vlasy, dlhy krk a velmi stihle telo.Ked rozprava, tak sa jej usta otvaraly velmi malo. To zdedila po svojej matke. Po otcovi nemala nic. Akoby ani nebola jeho. ,,A co dnes za den??" spytala sa. ,,Je stvrtok, 6:30... takze uz aj vstavaj, lebo zase prides neskoro do skoly. Vies, ze neznasam, ked ti Klipford napise, ze si vymyslas ospravednenia a chodis neskoro na jeho hodiny." povedala deprimovane a zhodila paplon z polo spiacej Naomi. ,,Tak uz aj nech si prezlecena, ucesana ... a vsetko okolo toho. Hlavne si nezabudni desiatu. Mas ju na stole v kuchyni. ,,Rozkas XDD" odpovedala a posadila sa. ,,Ja uz musim ist, tak zase nezaspi." Milo povedala Naumina mama ,,Uhmm, tak sa maj..." pozrela sa na hodiny, ktore svietili z radia rovno na strop malej, utulnej izby. ,,A kedy prides??" Jej mama uz bola v chodbe a zacala si obuvat svoje dlhe kozene cizmy. ,,Este neviem. Ale do 11 urcite nie. A nezabudni hodit brata do skoly!" a zabuchla za sebou dvere. ,,Aleee mamiii..." Naomi sa rychlo postavila a rozbehla sa ku dveram, ktore viedly von, ku vytahu. ,,Nemoze ho tam dnes doviest otec?? Lebo ma prist Mirari." Naomina mama este stala na schodisku a obzrela sa dozadu na svoju dceru, oblecenu len v nohavickach a roztahanej kosely, ktoru su vitiahla z otcovej skryne este predvcerom. ,,Nie, pretoze otec isiel na tyzdnovku do Kizawusho, takze aj ked ten mily mlady muz pride, musis Naruha odviest do skoly, a teraz zavry za sebou dvere, lebo ta este niekdo takto uvidi." otocila sa, a vykrocila, tym svojim dlhym ale neznym krokom. ,,Hmm, ach Bozeeeee..."


O 20 minut neskôr


Naumi sedela na stolicke v kuchyni a pritom sa pozerala, ako sa jej brat napchava sladkymi rohlikmi. Ako tak sedela, rozmyslala nad tym, kedy uz bude taka ako ostatny jej spoluziaci. Kedy
uz konecne bude môct rozhodovat a riadit si svoj zivot inym smerom, nez tym ktory ju nebavy a
nudi ju. Niekedy davno rozmyslala aj nad tym, aky z nej bude clovek. Ked bude dospela, bude sa o seba starat. Ale co z nej vlastne vyrastlo?? ,,Crrrrrrrrrr" Ked zazvonil zvoncek az ju tak trhlo. ,,Ach jaj -- sed tu a nic nezababry ...JASNE??" rozkazala bratovy. Rozbehla sa do chodby. Bezala cez malu uzku predsien rovno do miestnosti, kde bolo zvoncek pocut najviac. Otvorila dvere. ,,No to ti trvalo !!" povedal jej mladik, ktory stal rovno pred nou. Mirari ..... Mirari vyzeral uplne inac, nez normalny clovek. Bol strednej vysky. Len o cosi vacsi, nez Naomi. Mal dlhe nohy a priemerne nohy. To je zatial normalne. Ked sa mu vsak niekdo pozrie do tvare, hned si uvedomy, ze to nieje hocijaky mlady Japonec. Mal Dlhe, biele vlasy asi tak nad ramena. Konceky vlasov mal zafarbene na slabomodru. Na slabkasto modrych ociach sa mu leskly velke modrocierne okuliare a v ustach mal napoly vyfjcenu cigaretu. Jeho oblecenie mu ladilo s vlasami. Mal na sebe bielu mikinu. Pod nou mal cierne tricko, ktore mu vycnievalo spoza rozkasanych bielych ryflov. Tento chalan drzal v ruke velky pohar, z ktoreho bolo citit cerstvo uvarenu kavu. Mirari sa na Naomi pozrel pohladom: Uhnez uz konecne?? Naomi si o Mirarim myslela vela veci. Napr. to, ze skoro zomrie lebo fajci ale co sa da uz s takym clovekom robyt?? Ale aj pri takomto pristupe ho mala velmi rada. No nie ako priatela ale skôr ako vlastneho brata. Mirari vosiel dovnutra tak, ze sa mu len taktak kava neviliala. Ked ju strcil do Naominych ruk, zacala sa pomaly kludnit. ,,Diki" usmiala sa a vytiahla Mirarimu z ust cigyretu. ,,Kolko krat ti mam hovorit, ze u nas sa fajcit nesmie??" pozrela nanho vyhraznym pohladom. ,,54-krat ... presne" odpovedal a zaskeril sa jeho typickym usmevom. Ked uz boly v kuchyni, Naomi polozila kavu na stôl. ,,Musim este hodit Naruha do skoly takze dnes pojdeme z domu skôr." Mirari prikyvol.



Asi o 5 minut


,,No tak si uz pohni!!" vykrikala Naomi na svojho brata, ktory si obuval svoje topanky v tvare auticok. Mirari sedel na schodoch a nieco si mrmlal popod nos. ,,Uz ... Uz idem." zaviazal si snurku a zabuchol za sebou dvere.


Par minut potom, ked uz Naruha doviedly do skoly.


Naomi a Mirari isly rychlym krokom. Kracali po moste, ktory viedol ku stanku so zmrzlinou. Ten bol vsak teraz zatvoreny, lebo bol December. Konkretne necely tyzden, pred zaciatkom noveho roka. Naomi sa na silvestra hrozne tesila, pretoze maju mat koncorocny ples. Bola z toho aj trocha smutna, lebo este na ples nemala partnera. Ked uz dorazili ku skole, Naomi sa zastavila. Zdvyhla tvar a ukazala smerom ku vchodu do skoly. ,,Kdo to je??" myslela chalana, ktory sa spoza rohu na nu dival. Mal roztrapatene tmavohnede vlasy. Na lavej polke tvare mal nalepenu naplast proti krvacaniu. Ale nic take zaujimave si na nom uz Naomi nevsimla. Iba to, ze na sebe nemal skolsku uniformu ale bielu koselu bez kravaty a dlhe tmavohnede nohavice. To vsetko vlastne bolo v poriadku, lebo v jej skole skolske uniformi niesu povinne. Ziak skoly ich musi mat iba vtedy, ked sa kona nejaka vinimocna udalost. Ten chalan sa Naomi zdal ale aj tak velmi divny. Na pravej ruke mal obväz, co nevestilo nic dobre. ,,Nemam tusaka ... asi niekto novy," odpovedal. Vyzeral vsak, akoby ho poznal. Ale preco by klamal?? Pomyslela si Naomi.


Par minut potom


,,Crrrrrrrrrr" ozyvalo sa po celej skole. ,,Na dnes mam uz tych zvoneni naozaj dost!!" posepkala Naomi Mirarimu, ktory stal nedaleko jej lavice. Jej lavica bola nejcistejsia z celej triedy. Stala uplne na konci poslednej rady, ktora sa rozjimala pri najväcsom okne v triede. Zrazu sa len rozleteli dvere a vsetci studenti sa postavili vedla svojich lavic. ,,Dobre rano, deti..." povedala osoba, ktora stala rovno pred tmavou tabulou, na ktorej stalo ucivo japonstiny zo dna pred tymto. ,,Dobre rano Narashi-sensei" Narashi Kujasuki bol triednym ucitelom triedy 3.B. Cize triedy, v ktorej prave ucil. Bol vysoky, asitak strednej postavy. Jeho bledo-hnede vlasy mu poskakovaly nad ziarivo-modrymi ocami. Oblecene mal, ako vzdy, tmave ryflove nohavice a volne tricko s kratkym rukavom. Na tricku stalo: ZACHRANTE VELRYBY. Pretoze tento ucitel miloval prirodovedu. No nikdy sa mu nepodarilo prevziat tuto hodinu pani ucitelke Gyobi Nuyru a tak je vzdy rad, ked je chora, a moze ju zastupovat. Okrem toho ma rad hystoricko-dobrodruzne filmy a rad cestuje. Zato je velmi mily, a vzdy dostane kazdeho studenta z jeho triedy z problemu u pani riaditelky. ,,Takze, pre zaciatok by som Vam, Mirari Takamoto chcel pripomenut, ze na mojich hodinach netolerujem Vase okuliare. Takze si ich prosim Vas dajte dole." povedal vyhraznym tynom hlasu. ,,A este Vam chcem predstavit Vasho noveho spoluziaka, ktory prisiel do Okinawi az z Tokia." urobyl mensiu pauzu v preslove. Mlady chalan, ktoreho si Naomi vsimla uz rano, sa
postavil z uplne prvej lavice, ktora bola velmi blyzko pri katedre. Ked sa Narashi-sensei nanho usmial a prikyvol, neznami chalan sa postavil pred tabulu. ,,Som serzant Kyuumaru Sagara." v tej chvily sa v triede zacal velky rozruch a suchot. ,,Ticho."vykrykol ucitel, nic sa vsak nezmenilo. ,,Povedal som TICHO" zrazu bolo v triede ticho ako v hrobe. ,,Serzant??" spytal sa ucitel, akoby cital myslienky celej triede. ,,Ano." Kyuumaru sa cudoval, preco je z toho taky rozruch. ,,Ehm, ehm." Naomin hlas sa ozval v uplne tichej triede. ,,Co?? Áááá, slecna Chidori." povedal ucitel a pri tom sa milo usmial na Naomi. Pri vysloveni jej mena sa Kyuumaru na Naomi divne pozrel. Naomi to videla ale ignorovala to. ,,Dobre, takze si pan Sagara uz môze sadnut na svoje miesto." zdvorilo povedal a este dodal ,,Slecna Chidori, prosim, môzte." Naomi sa postavila z lavice a vykrocila sviznym krokom. Uz bola pri tabuli. Z tejto dialky bolo vidiet celutriedu. Ta vsak nebola moc velka. Vlastne sa skladala len z 12 ziakov. Vratane Kyuumara. V tejto triede maly prevahu dievcata. Chalani boli len traja a z toho vijde, ze v triede bolo devät dievcat. ,,Takze, cim zacat??" to bola len basnicka otazka a to aj vsetci vedeli, lebo Naomi touto frazou zacinala vzdy. ,,Ako predsedkina tejto triedy a cestna clenka novinoveho kruzku by som Vam chcela oznamit jednu dobru a jednu zlu spravu. Ta dobra znie, ze na koncorocny ples nemusite mat skolske uniformy. Teda, ze si môzete obliect cokolvek chcete," triedou sa pomaly nniesol tichy sepot. Z rohu triedy sa ozval dost hlasny vzdych. ,,Phuu, asponze tak." ked to Naomi pocula, usmiala sa, lebo vedela, ze to povedal Mirari. A vedela aj to, ze neznasa skolske uniformy. Ale pokracovala ,,Ale ak si ju dat chcete, v pohode si ju oblecte. Neni to predsa trestne." dopovedala. ,,A teraz k tej zlej sprave," vylozila si papierik spoza sukne. ,,Triedny vylet do Lazni Haradžimashi sa prehodil z tohoto na dalsi mesiac. Presnejsie veci okolo toho Vam este poviem nabuduce. Este to nieje upresnene." dopovedala a srcila si papierik zase za suknu. ,,Dobre, dakujem slecne Chidori. Teraz si môzes sadnut a zacneme s novym ucivom." povedal s velkym usmevom na tvary. Triedou sa zase niesol nespokojny sepot a suchot. Na to uz bol ucitel zvyknuty, takze si z toho nic nerobil, a ignoroval to.


Posledne minuty hodiny s ucitelom Narashim


,,Takze si to doma zhrnte a napiste si poznamky. Zajtra ich budem kontrolovat." dokoncil ucitel prave v cas. ,,Crrrrrrrrrr" ,,Zazvonil zvonec, a hodiny je koniec!! XDD" tak toto bol typicky koniec hodiny v triede 3.B. Lebo hned ako ucitel odisiel z triedy, prisiel velky vybuch. Vsetci bud po sebe vrieskali alebo sa spolu bili. Dokonca aj niektore dievcata po sebe hadzali zosity alebo aj knihy. To si Naomi nevsimala. Pretoze takto to bolo kazdy skolsky den. ,,Hej, Mirari ..." nebol to Naomin hlas. ,,MIRARI!!" Naomi este sedela ale aj v tom hluku to jasne pocula. Ihned sa otocila na Mirariho. No videla uz len to, ako ho niekto tiahne za ruku von z triedy.


Po skole, v jedalni, v rade na obed


,,Ten novy sa mi nejak nezda" potichu sa Naomi rozpravala s Mirarim. Ten vsak nedaval pozor, pretoze nevedel naist svoje okuliare. Stale si sam pre seba brblal nieco v tom zmysle: ,,Ach boze... Ja sa asi zblaznim!!" ,,Heeej, mozes prosimta mysliet aj na nieco ine nez su tvoje okuliare??" povedala mu Naomi, ked uz bola pri kuchinke, kde nakladaly obedy na taniere. Hodila do kosika na listky svoj lystok, zobrala si obet a odysla ku najblyzsiemu stolu. Vtom sa potkla o svoje vlastne nohy a ,,Treeesk" na zemi sa mrvila ale nemohla sa postavit, lebo ju bolela noha. ,,Co sa stalo??" zrazu nad Naomi stal Kyuumaru Sagara s vytiahnutou pistolou v ruke. ,,Sagara-san --" chvilu sa na seba len pozerali. V tej chvily tam dorazil aj Mirari. ,,Hej, tu zbran daj teraz prec." Kyuumaru dal zbran zase do vrecka. Klakol si a chytil Naomi za jej chudu nohu. Naomina tvar bola o malu chvilu uplne cervena. ,,Boly to??" spytal sa. Naomi si az teraz vsimla, ze jej po kolene steka jasno-cervena krv. Zatial co sa Kyuumaru staral o Naomi, okolo nich stalo vela ziakov aj z inych tried. Mirari sa ich pokusal rozohnat ale nic nezapôsobilo a tak po nich zacal ziapat ,,NIC SA TU NESTALO, TAK SEM PRESTANTE TAK ZIZAT" ked vsak nikdo neustupoval, prestalo ho to bavit a tak si vytiahol z vacku cigaretu a zapalovac, strcil cigaretu do ust a zapalovacom si ju zapalil, potom si Sadol k stolu pri ktorom prave stal a polozil obed nan. ,,Radsej by som ti mal zastavit krvacanie." povedal a zrazu sa ocitla v Kyuumarovom naruci. ,,Sagara-san --" povedala znova cela cervena Naomi. Drzal ju ako nevestu a niesol ju prec z jedalne. ,,Heeeej, pockajte na mna!!" Mirari sa rozbehol za nimy.


Na chodbe, pred jedalnou


,,Kde ma chces odniest??" velmi zaujato sa pytala Naomi Kyuumara. ,,Neviem." odpovedal jej. ,,Jak to, ze nevies? Kam ma to tiahnes??" nahnevane nanho zaziapala. ,,Pusti ma!!" rozkazala mu. ,,Chidori-san, ak Vas pustim a nezastavim krvacanie, tak mozno nedojdete ani domov." povedal jej. ,,COZE?" ,,Mozme ist do triedy," ozvalo sa spoza roha. Bezal za nimi Mirari s cigaretou v ustach. ,,Po nas tam dnes nikdo nema hodinu." ,,Dobre tak tam podme." odpovedal Kyuumaru. Rozbehli sa hore schodiskom, isli popri druhackych triedach az prisli k dveram na ktorych bolo napisane: 3.B. ,,Mirari, otvor dvere" Naomi sa na nich nechapavo pozerala. ,, Mirari? Vy sa poznate??" Mirari isiel po stolicku. Zatial Kyuumaru posadil Naomi na katedru. Teraz mal Kyuumaru polovicu kosele od krvi. Mirari prisiel s dvoma stolickami. Na jednu si sadol a druhu strcil pod Kyuumara. Kyuumaru si odtrhol riadny kus z kosele a z vacku vybral cosi podobne flasticke. Mirari si vytiahol z ust cigaretu a vopchal ju do ust Naomi. ,,Pcho to lobis??" spytala sa polo zadymena. ,,Vdychni!" ,,Choze??" ,,VDYCHNI!!!" Naomi vdychla dym a zacala sa dusit. Zatial co sa poloudusena Naomi triasla, Kyuumaru jej utrel krv a otvoril flasticku. Z flasticky nalial Naomi na nohu nejaku smradlavu tekutinu a ,,AAAAA, pche, pche..." Mirari jej zase strcil cigaretu do ust a bezstarostne dodal: ,,Proti kriku" a uskeril sa. Hned po tom, co jej Kyuumaru nalial tekutinu na koleno, obviazal jej to kusom latky z jeho kosele. Ked uz to Naomi rozdychala, hodila na nich nazlosteny pohlad. ,,Co si o sebe myslite?? Ze ste nejaky profesionaly?? Ved ste len obycajny sudenti strednej skoly!!"Kym Naomi na nich ziapala, Mirari nieco posuskal Kyuumarovi ,,Nieco vymysli, a to rychlo!!" Kyuumaru chytil Naomi za ruku. ,,Chidori-san ... my smee... stary priatelia zo zakladnej skoly." povedal nejako nepresvedsivo. ,,To aaano XDD, a rano som nevedel kdo to je, lebo sa cely uplne zmenil!!" povedal Mirari. ,,A jak vysvetlite to, ze mas pri sebe zbran??" Naomi sa podozrivo zablislo v ociach. ,,Nieco tu S-M-R-D-I-I-I-I!!!" povedala podozrievavo. A pozrela sa na Mirariho. Mirari sa pozrel do svojej lavice a ... ,,AHA" ,,Co?" ,,Moje okuliare!! Jak sa tu nabraly?? Ja sa asi zblaznim..." Postavil sa a vysiel von z triedy. Z nicoho nic nabural do nejakeho chlapika. Mal cervene vlasy. Oblecenu mal skolsku uniformu a v ustach zuvacku. ,,Co to tu robys?? Si slepi ci co??" vykrikol na Mirariho. Ten si ho vsak vôbec nevsimal. Bol totizto velmi zaujaty svojimi okuliarmi. Co tu robyl? Pocuval nas? Alebo siel len nahodou naokolo? Pomyslel si Kyuumaru. Ked si Naomi vsimla, ako sa Kyuumaru na toho chlapika pozera zdalo sa jej to divne. ,,Stalo sa nieco??" spytala sa ho. ,,Hmm?" zacudovane odtrhol pohlad z cerveno-vlaseho obiektu stojaceho na chodbe a pozrel sa na Naomi. ,,Nie," povedal ,,mam ta odniest domov?" ,,Nemusis ..." chcela sa postavit, ale ked zisla z katedry, noha ju neudrzala a skoncila opät v Kyuumarovom naruci.


Pred skolou, pri stanku so smrzlinou


Ako tak isly po chodniku Naomi sa spytala. ,,Sagara-san, preco ste sa pristahovaly az sem, do Okinawi??" Kyuumaru sa na nu nepozrel. Hladel len priamo pred seba. Chcel sa vyhnut odpovedi. ,,My?" Zaujato ale bez zmeny vyrazu tvare povedal. ,,No ved si tu s rodinou. Nie?" ,,Nemam rodinu." povedal a polozil Naomi na zem tak, ze ju stale drzal za pas aby nespadla. Staly na moste, z ktoreho bolo vidiet nadherny zapad slnka. Aj ked boly este len styri hodiny, uz bola celkom tma. ,,Rodicia mi obidvaja aj so sestrou zomreli v bitke s Gilongovou vojenskou spolocnostou." ,,To je mi naozaj luto --" sucitne ho chytila za ruku, ktoru drzal na jej páse, ale nepozrela sa nanho. ,,Tvoji rodicia boli vojaci??" ,,Ano" odpovedal jej. ,,Crrrrr, crrrrr" ,,Ach, do riti. Prepac --. Kde len mam ten mobil??" ,,Crrrrr, crrrrr" Naomi hladala v vsetkych vreckach svojej skolskej uniformy, ale nikde nebol. ,,Crrrrr, crrrrr" Az ked ,,AHA. Tu je." nasla ho v mikine v spodnom vrecku. ,,Halooo?" (,,KDE SI?") ozvalo sa z telefonu ,,Garako-sensei?? Prepacte, dnes nepozem prist. Mam nieco s nohou. Ale zajtra mozno pridem." (,,MOZNO?") zatial co Naomi telefonovala, Kyuumaru sa dival na zapad slnka. Vyzeralo to prekrasne. Slnko bolo sfarbene asi do desiatich odtienou cervenej a zltej. Ked uz konecne Naomi dotelefonovala, dala si telefon zase do spodneho vrecka v mekine. ,,To bola len ucitelka z kraso-korculovania." ked si vsimla Kyuumarov vyraz, uvedomila si, ze teraz uz slova nepomôzu.... Atakto tam staly este hojnu chvilu, a divali sa na zapad slnka az kym nezapadlo...






KONIEC prvej episody





Nabuduce...


,,Coze??" deprimovane sa spytala Naomi. ,,Tak a toto sa môze stat len mne..."


,,Kdo si?"

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lolo02lili lolo02lili | E-mail | Web | 16. ledna 2009 v 18:09 | Reagovat

suprovej blog a to se jeste i ptas ci se nam paci vzdit je uplne krasny!! A kukni na moj a daj za mne hlas v soutezi kingorsky palky a ja ti pak napisu jak to vsechno skoncilo ...OK? Tak nezapomen na mne KOO

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama