Tiene minulosti
kruta pravda
Pred siedmimi rokmi...
Dve dievčatá sedeli na lúke. Nikto, len vánok im vial popod hnedé, dlhé vlasy. Pozreli na seba a usmiali sa. Vtom sa jedna postavila a pozrela sa pred seba na nádherný výhľad z ktorého bolo vidieť celu ich rodnú zem, Konohu.
,,Mau?"spýtala sa staršia z dievčat aj ked vedela že to nemá význam.,,Bude Naruto v poriadku ?Po tom vcerajsku ma uz urcite nechce ani vidiet!"
,,S tym nesuhlasim ...... nemysli nanho stale. Naruto by to prezil aj s kunajom v hlave." Mau sa postavila a pozrela druhej dievcine do oci.,,Je to predsa Naruto akeho poznas. Ziadny iny."
,,Viem. Ale aj tak. Co ak som ho az prilis zranila?"
,,Chapem ako sa citis,Vano, ale Naruto by sa nevzdal a ty sa tiez nemozes, hlavne nie, ked je den pred chuuninskymi skuskami! Vies ake su predsa pre nas dolezite!" povzbudivo laktom do sestri buchla.,,No tak pod a nebud taka citlivka!" Popohnala Mau sestru dole kopcom.
V ten den sa v Konohe stalo este vela veci. Ked vsak na druhy den, skoro rano Vano cestou do stadiona v ktorom sa mali uskutocnit skusky stretla Naruta, zahmlelo sa jej pred ocami. Naruto sa mal totizto chuunynskej skusky zucastnit tiez. Chcela sa s nim porozpravat ale strasne sa bala ci sa na nu este bude hnevat.
-Len sa neboj, neboj sa ... nejako to uz dopadne.- vravela si v duchu.,,Naruto-kun!"
Naruto isiel oproti nej a kym nanho nezakricala ani si ju nevsimol. ,,Vano-chan ??"dlhu chvilu sa na seba pozerali.
,,Ja by som sa ti chcela ospravedlnit za ten kopanec. Jaksi-taksi som sa neovladla ..."povedala a zahladela sa do zeme.
,,Ale to nic. Som predsa zivy a to je hlavne, no nie?" milo sa usmial aj ked to ako usmev nevyzeralo.,,Ty ides do areny, vsak. Pojdeme spolu ?"
Skusky prebehly hladko.Coskoro prisla noc. Ako aj rychlo pribehla, tak aj utiekla. Mau aj Vano mali dobru naladu hned zrana. To vsak netusili, co ich v ten den este caka. Mali volno ... cize ziadna skola ani ziaden trening.Uz sa cas chylil k obedu, ked si Vano vsimla, ze jej je hrozna zima.
,,Maaami, mne je zima" kricala z celeho hrdla.
,,Ale ved, zlatko, ako ti moze byt zima? Vonku je 30 stupnov!"povedala znepokojene mama. ,,Hned zavolam Otca ...... MASASHI !!!!!!"
Po chvily prisla aj Mau.
,,Masashi je jej nieco ??" s obavami sa pytala Tajra-mama. Jej manzel vsak len na nu smutne hladel. ,,Myslis si, ze to bude to ?" Mau nevedela o com to hovoria.
,,Musime ist po Sandaimeho! TAJRA, zaved Mau na noc ku ..." no ani nestihol dopovedat ked sa po celej izbe zacala sirit ohromna chakra. Bola vsak ina nez normalna. Bola neskutocne ladova a mocna. Isla z Vano. Masashi sa pozrel na svoju zenu a povedal ,,Posli Mau prec!!!"
Tajra sa pozrela vsade ale Mau tam nebola. Aspon nie v jej dosahu. Sedela pri okne a len sa na Vano vystrasene pozerala.
V tom momente Vano zacala kricat. Vedela co to je za chakru, vedela aj to ze ju neovladne ale skusala to.
Nic vsak nepomahalo tak sa vzdala a nechala sa porazit mocou 7-chvosteho demona.Vtedy vsak uz nic necitila, iba obrovsku energiu kolujucu v kezbom kusku jej tela.
Po styroch hodinach
Vano ležala v nemocnici, tak ako mnohý zranený ľudia. Ona však mala svoju vlastnú miestnosť. Bola iná než ostatne miestnosti ..... Vano spala. Teda ako sa to vezme ..... dá sa povedať, že bola v polospánku. Pomali sa zobúdzala. Pomali, veľmi pomali.Uz bola hore a skúsila sa posadiť, keď ,,au ... !"hrozne ju pichlo v boku. Zrazu niekto otvoril dvere. Vano si sprekvapenim všimla, že je to Naruto. Mal v ruke kyticu lúčnych kvetov, ktoré Vano milovala. Keď si Naruto všimol, že je Vano hore, začal sa červenať.
,,Vano-chan ??? Doktori povedali, že vstaneš najskôr za dva dni ...!" povedal ohromený Naruto.
,,A ty si im to veril ??" spýtala sa pobavene Vano.,,Co sa vlastne stalo ... potom ...?"
,,Noo, neviem, či sa ti to bude páčiť ale ..... Už si sa dívala von oknom ?" Naruto prišiel ku Vano, chytil ju za ruku, a pomohol jej vstal. Keď už boli pri okne, Vano sa trocha naklonila aby lepšie videla. ,,Naruto ... kun ..." pozrela sa na Naruta so slzami v očiach.,, To Som spravila...JA?!"klakla si a tvar mala zaborenú v dlaniach. Naruto k nej prišiel, kľakol si, a objal ju.Z ničoho nič sa otvorili dvere.
,,Dúfam, že nerušíme, ale ak je Vano v poriadku musí isť s nami." Vano sa okamžite postavila. Bol to Kakashi.
,,Ale preco?"spytala sa.
,,Musíš si par veci objasniť ... ale ak si všetko pamätáš tak tu kludne ostaň a ľutuj sa." Vano si vzdychla.
,,Nepamätám si nič. A som rada ... No tak podme."povedala a ešte raz sa pozrela na Naruta.Naruto stal pri okne a hľadel kamsi, kde Vano ani nevidela.
V Sandaimeho kancelárii...
,,Vano." Sandaime hokage sa na Vano pozrel jeho prenikavým pohladom.,,Myslim si, že to pochopíš ako každý normálny človek. Aj v to dúfam. Kakashi ... prosím ta."
,,Vano. Poviem to trocha skrátene. Po prvé: Prežila si len ty a tvoja sestra. Hoci neviem povedať ako mohlo také malé dieťa prežiť. Dokonca nemá ani škrabanec. Po druhé: cele vaše stavby klanu sú zničené a po tretie: pečať tvojho démona bola porušená, čiže sa nemôžeš dať tak ľahko vyprovokovať." dopovedal.
Vano však len stala a pozerala sa do zeme. Sandaime sa na ňu pozrel. ,,Čo bolo, to bolo. Už to nezmeníš aj keby si sa postavila na končeky vlasov."
,,Chápem ale Môžete mi prosím vás povedať kde je Mau ???"
Náhle sa otvorili dvere. ,,Som tu!" povedala Mau spoza dverí až príliš detinsky a tak si hneď odkašľala.
,,Poďme. Nechajme ich tu osamote." Povedal Sandaime.
Hneď ako sa zatvorili dvere Mau na Vano vykríkla ,,Neznášam ta!!!" pozrela na sestru a trocha sa upokojila. ,,Myslím, že ta tu už nikto nechce! ... Mala by si odísť!"
Vano sa na sestru smutne pozrela. --Myslím, že ma pravdu.-- pomyslela si. Rozplakala sa a vyletela zo Sandaimeho izby.
Vano bežala a bežala a bežala...Dobehla až ku okraju mesta. Srdce jej radilo aby ostala ale rozum aby išla. Niekam ďaleko. Ďaleko od Konohy.
Z lásky vaša Vano-chan ...
